Jornalísta : Arménio //
G-RTV.com (Dili) : Kompañia investór estranjéiru ho naran Shayan Rayan hala’o serimónia fatuk da-uluk ba konstrusaun Shalom Farm hodi estabele fatin ba hakiak animál iha Postu-Administrativu Hera, Munisípiu Dili.
Tuir Ministru Koordenadór Assuntu Ekonómiku (MKAE) ne’ebé reprezenta Primeiru Ministru Taur Matan Ruak iha lansamentu ne’e haktuir, Guvernu suporta tebes inisiativa husi investimentu iha setór produsaun agrikultura nian.
‘’Guvernu apoiu tebes investimentu ida ne’e, tambá kobre síklu ne’ebé koñesidu ho naran Food Suply Chaleng. Agora guvernu dezeña programa ida konabá investimentu produsaun nian, nune’e sira nia prezensa ne’e kobre duni prioriedade guvernu atuál,’’ Dehan MKAE Joaquim Amarál iha area ivestimentu Hera, ohin, 24/06/2022.
Nia saliente liu tan, ‘’Investimentu ne’e nu’udár korájem ida bá seitór privadu sira atu tulun guvernu hodi diversifika ekonomia no ita labele depende de’it bá rendimentu husi mina,’’ Saliente eis-deputadu husi FRETILIN ne’e.
Membru guvernu ne’e reforsa tan, investimentu produsaun ne’e atu ajuda grupu agrikultór sira inklui médiu pequena empreza hodi bele ajuda negósiu iha industria hakiak manu no ikan.
Bá kompañia Shayan Rayan nu’udár jerente bá shalom Farm, to’o oras ne’e guvernu suporta ona liu husi deklarasaun benefísiu ne’ebé atribui husi Trade Invest no kontinua akompaña to’o sussesu liu-liu fó benefísiu bá povu.
Iha tempu hanesan, CEO Shayan Rayan esplika katak investimentu ne’ebé sira sei hala’o mak hakiak animál hanesan manu-lokál, manu-rade, manu-broiler no tipu manu sira seluk tan.
‘’Investimentu ne’ebé ami hala’o iha ne’e mak hanesan hakiak Manu-rade, manu-lokál, broiler, manu perú no turki, inklui ikan,’’ Esplika CEO Shayan Rayan, Joseph Karimi, hafoin hala’o serimónia lansamentu bá G-RTV.com.
‘’Kada fulan ami sei prodúz manu-oan hamutuk 400 mill resin husi manu sira ne’ebé ami hakiak inklui ikan, no sei fan ka distribui ba grupu hakiak animál sira ne’ebé interesadu iha Timor Leste tomak hodi fan no hakiak tutan,’’ Hatutan CEO ne’e.
Konabá traballadór, Joseph klarifika, ‘’Agora ami sei presija traballadór mínimu ema hamutuk 100 ba faze konstrusaun nian, maibé iha futuru (Tinan 3 bá leten) bainhira buat hotu la’o di’ák ona, ami prontu fó servisu ba Timor-oan hamutuk 2000 to’o 3000 traballadór iha area ne’e de’it,’’ Nia klarifika.
Investór ne’e konfesa mós sira nia dezafiu katak kompañia prepara fasilidade modernu, maibé oinsa mak traballadór lokál sira bele komprende hodi operasionaliza ho di’ák, tambá ne’e bá futuru, sira sei presija traballadór ne’ebé treinadu hodi hala’o servisu ne’ebé kompañia oferese.
Kompañia ne’e, hahu iha Timor no autoriza husi SERVE,IP. iha Outubru 2019, no iha Hera ne’e rasik hahu iha tinan 2020. Rai ivestimentu ne’e propreitáriu husi Archediocese Dili ho hectares 10.
BNCTL Apoiu
Hafoin partisipa iha eventu ne’e, CEO/Diretór Banco Nacional Comercio Timor Leste (BNCTL) konfirma, sira hakarak apoiu inisiativa husi investor hirak ne’e.
‘’Husi Parte BNCTL hanesan banku komérsiu no estatál, inisiativa sira ne’e ita hakarak apoiu, liu-liu tambá bele promove setór produtivu sira, nune’e ita espera katak bá futuru sei kontinua atu fó empregu ba Timor-oan sira,’’ konfirma CEO/Diretór Ezekutivu BNCTL, Brigido de Sousa.
‘’Hanesan ajente bá dezenvolvimentu, ami hein no kontinua dezafia partikularmente seitór privadu sira, atu uja oportunidade sira ne’ebé guvernu fó liu-liu osan bá kréditu suáve iha BNCTL ho montante Milliaun $50 tambá nia funan ki’ik loos. Ne’e sira bele assesu ba investor rai-laran sira ne’ebé hakarak investe iha seitór produtivu no transformativu,’’ Informa Nia.
CEO ne’e reforsa tan, ‘’Bainhira sira hatama proposta, ami halo avaliasaun, tun direta mai kampu, hare didiák planu negósiu, estudu viabilidade, no bainhira banku konvensidu ho sira nia proposta kréditu ne’e viável, banku la iha problema atu finansia,’’ Reforsa CEO.
(REMATA).