G—NEWS (DILI) — Ho espíritu atu harii no hasa’e potensiál jerasaun foin-sa’e Timor-Leste nian iha arena internasionál, G-NEWS kontinua iha kompromisu atu aprezenta figura inspiradór ne’ebé fó kontribuisaun loloos liuhosi dedikasaun no servisu maka’as.
Dala ida ne’e, G-NEWS iha oportunidade hodi hala’o entrevista eskluzivu online, segunda-feira, loron 09 fulan-Juñu tinan 2025, ho boxista, joven orgullu Timor-Leste nian, Delio Anzaqeci mouzinho, ne’ebé oras ne’e hala’o hela programa treinu intensivu iha Kanadá. Entrevista ida-ne’e loke espasu ba públiku atu koñese besik liután luta, paixaun, no vizaun husi ita-nia atleta nasionál sira hodi hala’o sira-nia kareira iha palku mundiál.
Iha entrevista ida-ne’e, Delio fahe esperiensia kona-ba prosesu adaptasaun ba formasaun iha Kanadá, nivel kompetisaun no fasilidade profisionál sira ne’ebé nia asesu ba, no nia avaliasaun pesoál kona-ba nia dezempeñu durante formasaun. Nia destaka mós importánsia hosi dixiplina, mentalidade ida ne’ebé manán, no apoiu morál hosi povu timoroan nu’udar fatór xave sira hodi mantein nia espíritu no kompromisu.
Delio fahe oinsá treinu iha Kanadá ho fíziku nu’udar atleta, no mós harii nia maturidade no perspetiva foun iha mundu desportu internasionál nian. Nia espresa ninia orgullu bele reprezenta Timor-Leste iha rai-li’ur, no hein katak ninia esperiénsia ne’e bele motiva joven sira seluk atu iha mehi boot no servisu maka’as.
Tuir mai sani hamutuk

G—NEWS: Ita bele konta ita-boot nia esperiensia durante iha Kanada, hodi treinu, ikus ita bele joga foin lalais ne’e?
Delio: Buat hotu-hotu hahú ho orasaun, pasensia no treinamentu konsentradu, balansu ho deskansu ne’ebé di’ak fó garante adaptasaun ba moris iha Kanada. Ha’u agradece ba oportunidade ida ne’e hodi aprende no amenta esperiensia e kapasidade.
G—NEWS: Difikuldade saida mak ita enfrenta durante iha Kanada?
Delio: Difikuldade ne’ebé Ha’u enfrenta durante iha Kanada mak hanesan klima, lingua, kultura no kostu moris ne’ebé boot. Ha’u tenke adapta ba klima ne’ebé malirin no tun jelu, tenke aprende no adapta kultura no abitua lorloron ho ema Kanada, nomos tenke maneja osan ho di’ak atu sustenta moris durante hela iha Kanada.
G—NEWS: Ita-boot bele konta netik esperiensia, kona-ba prosesu liu-liu treinu hamutuk ho malae sira?
Delio: Prosesu treinu bazeia ba fahe esperensia ho malu ne’ebé mak resultadu di’ak teb-tebes. Husi troka hanoin no aprende liuhosi treinador profisional iha Boxe Montreal, hetan rejultadu di’ak tebes iha ring leten. Ha’u kontenti liu, la’ós de’it tan manan, maibé tan oportunidade atu hit sae bandeira RDTL iha Kanada.
G—NEWS: Oinsá ita-boot nia esperiensia, kuandu iha kontratu atu ba treinu iha rai liur, bele esplika?
Delio: Hetan kontratu atu treinu iha rai liur mak esperiensia ne’ebé desafiantes no rekompensa. Ha’u presiza preparasaun di’ak, husi adapta ba ambiente foun to’o komprende metodolójia treinu ne’ebé diferente. Oportunidade atu aprende husi treinador profisional no atleta sira iha rai liur fó hanoin ne’ebé valiozu no ajuda Ha’u aumenta kapasidade pesu no profisional. Maski iha obstákulu hanesan diferensa lingua, kultura no programa treinu ne’ebé exigente, esperiensia ne’e fortifika abilidade, aumenta resiliensia, no fó perspetiva úniku kona-ba padraun treinu internasionál.
Ha’u treino no joga iha Kanada hetan kontratu husi Companha Caltech no mos hetan suporta no apoio tomak husi Ha’u nia familia.
G—NEWS: Esperiensia saida mak ita-boot hetan, no oinsá ho ninia diferensia?
Delio: Ha’u hetan esperiensia barak durante treinu iha Kanada, ho diferensa ne’ebé evidente iha métoda no rekursu treinu.
- Treinu Intensivu: Treinu iha Kanada envolve programa intensivu ho teknik avansadu, ne’ebé fó oportunidade atu aprende ho treinador profisional no atleta internasionál.
- Sparing ho Kualidade: Ha’u hetan sparing barak ho atleta ne’ebé maka’as, ne’ebé ajuda Ha’u atu aumenta kapasidade no prepara ba kompetisaun.
- Material Treinu: Diferensa boot mak iha material treinu. Iha Kanada, rekursu ne’ebé kompletu no teknolojia modernu ajuda atleta sira atu treinu ho efektividade liu.
Maski iha diferensa, esperiensia ne’e fó hanoin ne’ebé profundu no aumenta Ha’u nia kapasidade. Ha’u bele aprende no adapta ba metoda foun atu aumenta Ha’u nia performansa.

G—NEWS: Oinsá ita-boot nia planu ba oin, depois ita-boot fila ona husi Kanada?
Depois fila husi Kanada, Ha’u nia planu mak kontinua ho rutina treinu iha klubu El-Matador no prepara-an ba kompetisaun futuru.
- Desenvolvimentu Profisional: Hanesan atleta boxista profisional, Ha’u sei fo Ha’u nia komitmentu iha treinu avansadu no partisipasaun iha kompetisaun internasionál atu aumenta reputasaun no experiensia.
- Promosaun Boxing iha Timor: Ha’u mos hakarak kontribui ba dezenvolvimentu boxing iha Timor-Leste, hodi inspira atleta foin-sae no fó suportu ba treinu ne’ebé di’ak.
Planu ne’e sei ajuda Ha’u atu kontinua evolusaun hanesan atleta no fó impaktu ba komunitas esportu iha rai doben Timor Leste
G—NEWS: Bele konta mós, kona-ba foin lalais ita-boot joga? Konta ninia prosesu?
Delio: Ha’u joga foin lalais iha Kanada ne’e momentu ne’ebé importante no emosional. Sentimentu kontente no haksolok mak domina, tanba maski ekipa ki’ik, ami reprezenta Timor-Leste hanesan nasaun ida.
- Sentimentu no Motivasaun: Ha’u sente orgullu no responsabilidade atu hatudu ba mundu katak Timor-Leste bele compete iha nivel internasionál. Maski husi nasaun ki’ik ne’ebé ema barak la hatene iha Norte Amerika, Ha’u hatudu ona kapasidade no determinasaun atu rekonesidu.
- Prosesu Treinu: Ha’u treinu ho intensidade boot, aprende husi treinador profisional no sparing ho atleta ne’ebé maka’as atu prepara ba kompetisaun. Ha’u bele enfrenta dezafiu barak, maibé ne’e fó Ha’u motivasaun liu atu kontinua maka’as.
- Impaktu ba Timor-Leste: Ha’u nia presensa iha kompetisaun internasionál mak hanesan oportunidade atu fó inspirasaun ba atleta foin-sae iha Timor. Ha’u hakarak hatudu katak, maski nasaun ki’ik, ita bele hetan rekoñesimentu husi esforsu no determinasaun.
Esperiensia ne’e la’ós de’it momentu kompetisaun, maibé mos hanesan simbolu ba esperansa no progresu ba esportu iha Timor-Leste.
G—NEWS: Depois ita-boot fila mai Timor, saida mak ita-boot sei halo?
Delio: Depois fila husi Kanada, Ha’u sei kontinua fokus ba estudu no profisional. Kontinua aprende no aprofunda koñesimentu iha área relevante atu aumenta kapasidade no prepara-an ba futuru. Ha’u sei nafatin tuir treinamentu rigorozu atu hadia tekniku, aumenta performansa, no prepara-an ba kompetisaun futuru. Ha’u sei hein oportunidade atu partisipasaun iha kompetisaun internasionál no lokál, hodi testa abilidade no aumenta esperiensia.
Planu ne’e mak atu garante Ha’u kontinua evolusaun hanesan atleta no estudante, hodi hetan rezultadu di’ak iha futuru.
G—NEWS: Mensajen ba jovem sira atu kria pás?
Delio: Ha’u husu ba jovem Timor hotu-hotu atu kria unidade no paz, tanba ita-nia nasaun presiza juventude ne’ebé maka’as ho hanoin di’ak atu hadia futuru.
Jovem sira tenke hamutuk, fó suportu ba malu, no evita divizaun ne’ebé bele halo frajez iha komunidade. Ita bele hetan forsa liu bainhira ita hamutuk ho hanoin ida de’it.
Kuandu iha problema, ita tenke buka solusaun ho ulun malirin, la’ós ho violénsia. Ita bele uza dialogu, hakarak kompreende malu, no buka kompromisu atu garante estabilidade.
Jovem sira mak lider ba futuru. Ita bele kria mudansa ne’ebé di’ak bainhira ita hadia ita-nia hahalok, fó modelu di’ak ba generasaun oin, no promove pas iha Timor-Leste.
Maski iha desafio, ita bele halo diferensa bainhira ita hakarak kria unidade no paz. Ita-nia nasaun presiza juventude ne’ebé maka’as atu hadia future.
G—NEWS: Mensajen ba governu atu kontinua suporta modalidade Boxing iha Timor Leste?
Delio: Ha’u husu ba Governu Timor Leste atu tau prioridade ba desportu, inklui modalidade boxing, atu garante katak jovem sira bele kontinua dezenvolve nia talento no kontribui ba futuru esportu iha Timor-Leste.
- Investimentu iha Infraestrutura: Governu tenke fó atensaun ba dezenvolvimentu infraestrutura esportiva, hanesan gym no sentru treinu ne’ebé kompletu, atu fó kondisaun di’ak ba atleta sira.
- Apoiu ba Treinu Profisional: Jovem sira presiza asesu ba treinador profisional no programa treinu ne’ebé rigorozu atu aumenta kapasidade no prepara ba kompetisaun internasionál.
- Promosaun no Kompetisaun: Governu bele organiza kompetisaun lokál no internasionál atu fó oportunidade ba atleta sira atu mostra nia abilidade no hetan rekonesimentu.
- Apoiu ba Atleta: Jovem sira presiza suportu finansial no motivasaun atu kontinua nia kariéra desportiva. Governu bele fó insentivu ba atleta ne’ebé maka’as no dedikadu.
Obrigadu ba povu Timor hotu-hotu ne’ebé hakuak boot no suporta dezenvolvimentu desportu iha nasaun. Ita bele hadia futuru desportu no fó oportunidade ba joven sira iha mundu internasionál!
Iha intervista nia rohan, Delio hato’o mensajen entuziazmu ba ema Timor-oan tomak, liu-liu joven sira, “Sai joven ho vizaun no keta tauk atu mehi boot. Povu Timor nia forsa, determinasaun, no apoiu mak forsa boot liu iha jornada ida ne’e”.
G-NEWS sente onradu atu sai ligasaun entre luta sira hosi atleta joven sira iha diáspora no esperansa boot hosi rai-Timor. Istória Delio nian kona-ba boxista ida, istória ida kona-ba korajen nasionál ne’ebé kontinua dezeña istória Timor ba mundu.

















loading="lazy" />