SABEH deve aimoruk atende saúde públiku

banner 120x600
113 Views

G-NEWS (DILI) – Saúde Ba Ema Hotu (SABEH) hanesan Organizasaun voluntáriu ba professional Saúde sira atu lori servisu saúde ba komunidade sira iha área remota sira ou área extremamente remotas, liu-liu ba inan feton no labarik sira, ema ne’ebé defisil asesu ba tratamentu saúde ne’ebé equal no justu, no ema ho defisiensia.

Ekipa médiku SABEH dr. Andrezinho Belo, ba G-News,tersa-feira (05092023) esplika,  atividade konsulta médiku-jerál ba populasaun tomak ne’ebé susar atu asesu saúde iha sentru saúde sira ne’ebé dook hosi komunidade sira nia hela fatin, tanba kondisaun estrada no distánsia jeográfiku.’

banner 325x300

Ami nia atividade mak hanesan konsulta médika-jerál, konsulta saúde inan no oan, imunizasaun ou vasina, promosaun no prevensaun ba moras, programa kuidadu palliative komunidade nian, kanalizasaun bee mos, konstrusaun haris fatin, no responde médika emerjênsia iha tempu kalamidade. Atividade seluk mak oinsa ami nia voluntáriu halo survei ba fasilidade saúde no programa iha Sentru Saúde no Posto Saúde iha teritória Timor nian. Oras ne’e dadauk ami halo hela programa saúde Eskolar Iha Díli no mos munisípiu sira”, dr. Andrezinho haktuir.

Atividade saúde foka barak ba iha komunidade hela Iha área remotas, maibe lá taka dalan hodi halo mós atendementu Iha área semi remotas no mos vila laran. SABEH sempre hetan apoiu aimoruk no ekipamentu médiku sira nian hosi SAMES, maibé iha tinan rua ikus ne’e labele asesu ona aimoruk hosi sira tanba rajaun Stock out aimoruk.

Nune’e aimoruk sira ne’e ami deve iha klínika sira ne’ebé ami koñese, depois SABEH iha osan mak foin selu.

Professionál Saúde iha SABEH ho pursentu atus-ida (100%) servisu voluntáriu. Servisu la ho apoiu ka doador ruma. Durante ne’e SABEH hala’o servisu hosi asaun in-kind donation ne’ebé mai hosi amigu SABEH ka atividade hosi ajensia, no Organizasaun ruma ne’ebé uza SABEH nia voluntáriu hala’o servisu hodi bele hetan netik osan balun ba voluntáriu, no balun rai hodi suporta servisu operasionál SABEH nian.

Maske hala’o ho voluntáriu maibé nunka kolen maske enfrenta problema oi-oin, bainhira hala’o atendimentu saúde ba públiku, liu-liu área remota sira.

Andrezinho Belo esplika, SABEH enfrenta problema hosi parte saúde nian hanesan menus aimoruk, menus rekursu pessoal saúde, servisu no área servisu ne’ebé todan no luan liu kompara ho númeru pessoal saúde ne’ebé iha, postu saúde balun ne’ebé sei taka to’o agora ou oráriu servisu ne’ebé la fixu.

Kazu emerjênsia barak ne’ebé labele atende tanba distánsia komunidade ho postu saúde ne’ebé dook. Hosi parte SABEH nian, ami labele mobiliza ami nia voluntáriu hotu ho máksimu no regular tanba suporta ne’ebé la Iha. Problema ida tan mak SABEH ne’e Organizasaun saúde Timor nian no Timor Oan mak hari’i no hare liu ba ema Kiik no kiak iha área remotas nune’e la merese hetan apoiu no suporta hosi nia rai no hosi rai liur”.

Ho pursentu hitu-nolu resin-hat (74%) populasaun ne’ebé hela iha foho no área remota sira sei halerik ba buat hotu-hotu. Sidadaun tomak presiza tur hamutuk hodi define fali “slogan” la husik ema ida iha kotuk, inkluzaun no seluk-seluk tan.

Moras hotu-hotu sei lá todan bainhira identifika trata sedu. Todan mak tarde identifika no tarde trata. Moras baibain sei sai todan hotu bainhira ita identifika no trata tarde. Programa Saúde na Família halo intervensaun diak tebes iha sistema saúde nasionál Timor Leste, presiza haforsa tán hodi bele atinji Universal Health Coverage, hodi hamenus retórika haboot asaun real ne’ebé importante.

Jornalista       : Ekipa G-News

Editór Testu : Amito Qonusere Araújo

relavante