Edisaun II — Lideransa Taur Matan Ruak: pensamentu politika no impaktu jornalizmu iha Timor Leste

Editor: Amito Qonusere Araújo

banner 120x600
176 Views

G—NEWS (DILI) — Taur Matan Ruak, ne’ebé hala’o kna’ar nu’udar Prezidente Timor Leste husi tinan 2012 to’o 2020 hala’o kna’ar xave iha jornada polítika nasaun ne’e hafoin ukun rasik an. Ninia lideransa reflete dinámika polítika ne’ebé diferente hosi ninia antesesór sira, liuliu iha esforsu atu hametin sistema governu ne’ebé foin harii. Durante Taur Matan Ruak nia lideransa, jornalizmu kontinua hala’o papél vital tebes iha prosesu demokrátiku no formasaun opiniaun públika.

Taur Matan Ruak nia lideransa no foku ba dezenvolvimentu ekonomia

banner 325x300

Durante nia lideransa, Taur Matan Ruak foka liu ba esforsu atu dezenvolve ekonomia ida ne’ebé inkluzivu no sustentável liu. Utiliza rekursu naturál no petróleu, nia buka atu asegura katak ai-fuan sira hosi rikusoin naturál nasaun nian bele hetan goza hosi povu hotu-hotu. Maibé, hanesan nasaun barak seluk ne’ebé depende ba rekursu naturais, dezafiu boot ida ne’ebé ninia governu hasoru mak oinsá atu jere rekursu hirak ne’e ho transparénsia no akuntabilidade hodi prevene korrupsaun no dezigualdade sosiál.

Papel Jornalizmu nian iha Avaliasaun ba Polítika Governu nian

Jornalizmu iha lideransa Taur Matan Ruak nian kontinua hala’o papél importante tebes iha monitorizasaun no avaliasaun ba polítika governu nian. Maske Timor Leste hetan ona progresu kona-ba liberdade imprensa, jornalista sira dala barak nafatin hasoru presaun, tantu husi governu no grupu sira seluk ne’ebé iha interese polítiku. Maski nune’e, jornalizmu iha Timor Leste persiste hodi halo reportajen ho krítiku kona-ba polítika governu nian, destaka asuntu importante sira hanesan pobreza, dezigualdade sosiál no polítika jestaun rekursu naturál. Mídia mós sai hanesan plataforma ida ne’ebé fó espasu ba ema atu espresa sira nia insatisfasaun ho polítika balu.

Durante Taur Matan Ruak nia lideransa, iha kazu balun ne’ebé kobertura mídia destaka problema boot sira hanesan laiha transparénsia iha jestaun fundu estadu nian no dezenvolvimentu infraestrutura ne’ebé la tau atensaun. Ida-ne’e hamosu debate públiku ida kona-ba responsabilidade governu nian no importánsia atu iha instituisaun sira ne’ebé independente no funsiona ho di’ak liután hodi tau matan ba utilizasaun orsamentu estadu nian.

Reforma Institusionál no dezenvolvimentu estadu

Aleinde foku ba ekonomia, Taur Matan Ruak mós buka atu hametin instituisaun estadu nian, liuliu iha esforsu atu dezeña sistema governu ida ne’ebé efisiente no transparente liu. Jornalizmu hala’o papél importante hodi dokumenta prosesu reforma ida-ne’e no kritika ninia susesu no fallansu sira. Mídia krítiku no independente ajuda públiku atu komprende diresaun polítika governu nian, no fó hanoin alternativu kona-ba oinsá dezenvolvimentu no reforma bele hala’o ho efetivu liután.

Maski nune’e, dezafiu boot ne’ebé governu Taur Matan Ruak hasoru maka hasa’e kapasidade administrasaun estadu nian no garante katak instituisaun estadu sira bele funsiona ho efisiente. Notísia sira kona-ba frakeza sira iha burokrasia ka dezempeñu instituisaun governu nian dalabarak sai hanesan asuntu diskusaun públiku nian, hodi hamosu reforma sira ka mezmu mudansa sira iha polítika iha nivel ezekutivu.

Polítika Esterna no diplomasia internasionál

Taur Matan Ruak foka mos ba hametin relasaun internasional Timor Leste nian, liu-liu ho nasaun viziñu sira hanesan Indonézia no Austrália, nune’e mós ho komunidade internasionál ne’ebé luan liu. Durante Ruak nia lideransa, relasaun ho nasaun sira-ne’e sai importante liután, tantu iha kontestu ekonómiku no diplomátiku.

Jornalizmu hala’o papél krusiál ida hodi fó sai progresu relasaun internasionál sira-ne’e, no mós hato’o opiniaun públika kona-ba akordu polítiku sira ne’ebé governu sira halo. Porezemplu, akordu fronteira ho Austrália relasiona ho rekursu naturál sira iha Tasi Timor sai hanesan tópiku boot ida ne’ebé hetan atensaun luan hosi mídia. Iha kazu ida-ne’e, kobertura mídia nian dala barak deskreve oinsá sosiedade hatán ba polítika esterna, inklui iha termu transparénsia no fahe rendimentu rekursu naturál sira.

Konkluzaun: Jornalizmu no ninia impaktu durante Taur Matan Ruak nia lideransa

Taur Matan Ruak nia periodu lideransa marka periodu dezafiu iha dezenvolvimentu nasaun Timor Leste. Jornalizmu kontinua hala’o papél importante ida hodi mantein transparénsia, diskute polítika sira governu nian, no tau matan ba lala’ok governu nian. Maske media iha Timor Leste hasoru limitasaun oin-oin, maibe sira nia papel atu kria diskursu publiku no defende valores demokratiku fital nafatin. Iha kazu ida-ne’e, jornalizmu sai hanesan instrumentu importante ida hodi hametin lideransa polítika, fó responsabilizasaun ba polítika sira, no hato’o ema nia esperansa ba futuru ne’ebé di’ak liu.

relavante