Misaun perigozu ida: ameasa ne’ebé Jornalista enfrenta iha referendu 1999

banner 120x600
90 Views

G-NEWS (DILI) — Iha loron 30 fulan-Agostu tinan 1999, Timor Lorosa’e hala’o referendum hodi determina ninia futuru: mantein nu’udar provínsia Indonézia ho autonomia espesiál ka independénsia. Referendum ne’e nu’udar rezultadu husi Akordu Nova Iorke entre governu Indonézia ho ONU, ne’ebé estipula katak ONU liu husi “UNAMET” mak sei organiza no monitoriza prosesu eleisaun.

Mídia internasionál hala’o papél krusiál iha prosesu ida-ne’e, hodi kobre preparasaun sira, kampaña no votasaun. Sira hato’o tensaun ne’ebé aumenta, inklui violénsia husi milísia pro-Indonézia hasoru grupu pro-independénsia no sosiedade sivíl. Iha loron votasaun, mídia lokál no internasionál sira fornese relatóriu diretu kona-ba prosesu referendu nian no situasaun seguransa nian.

banner 325x300

Rezultadu referendu hatudu katak 78.5% votu apoia independénsia. Maibé, desizaun ne’e hamosu violénsia boot hosi milísia pró-Indonézia sira, estraga infraestrutura no hamosu krize umanitária. Kobertura mídia internasionál ajuda bolu atensaun mundiál, hodi hamosu intervensaun internasionál hosi Forsa Manutensaun Pás ONU nian (INTERFET). Iha loron 20 fulan Maiu tinan 2002, Timor Leste hetan ukun rasik-an tomak, no media kontinua hato’o desenvolvimentu iha nasaun foun.

Iha referendum 1999 iha Timor Lorosa’e, media hala’o papel krusial iha aspeitu oi-oin. Mídia, tantu lokál no internasionál, sai hanesan kanál prinsipál hodi habelar informasaun kona-ba prosesu referendu, inklui detallu votasaun nian, direitu votante nian, no opsaun sira ne’ebé disponivel. Sira asegura katak públiku maiória hetan informasaun adekuadu, hodi permite votante sira atu foti desizaun sira ne’ebé informadu.

Durante kampaña no votasaun, mídia fó sai diretamente kona-ba tensaun no violénsia ne’ebé sa’e maka’as ne’ebé akontese. Milísia pro-Indonézia sira dalabarak sai alvu ba grupu pro-independénsia no mós sosiedade sivíl. Kobertura ida ne’e ajuda bolu atensaun global ba situasaun emerjensia iha Timor Leste, destaka kondisaun ne’ebé populasaun lokál hasoru.

Mídia internasionál sira sai nu’udar vijilánsia independente, hodi tau matan ba integridade eleisaun nian no fó sai kona-ba violasaun ka iregularidade sira ne’ebé posivel. Hodi halo nune’e, sira ajuda asegura katak prosesu eleisaun la’o justu no transparente, no mós fó presaun ba sira ne’ebé buka atu perturba prosesu ne’e.

Bainhira fó sai rezultadu referendu nian, hatudu apoiu maiória ba independénsia, mídia hala’o papél importante ida hodi hato’o reasaun ba rezultadu refere. Violénsia jeneralizada hafoin rezultadu referendu nian, inklui atake sira hosi milísia pró-Indonézia ne’ebé estraga infraestrutura sira no hamosu krize umanitária, hetan mós atensaun signifikativu hosi mídia. Relatóriu ne’e aselera mobilizasaun apoiu internasionál no husu intervensaun, inklui despaxu Forsa Manutensaun Pás ONU nian hodi rezolve krize ne’e.

Aleinde ne’e, mídia mós hala’o papél ida hodi eduka públiku kona-ba impaktu hosi rezultadu referendu, hodi fó hanoin kona-ba implikasaun polítika no sosiál hosi desizaun ne’e. Tuir mai referendum, media sira kontinua hato’o relatóriu kona-ba dezenvolvimentu polítika no sosiál iha Timor Leste, akompaña tranzisaun ba ukun-an, no hato’o nafatin kona-ba dezafiu ne’ebé nasaun foun ne’e hasoru.

Mídia la’ós de’it fornese informasaun ne’ebé nesesáriu maibé mós monitoriza no hato’o violénsia no tensaun, ajuda garante transparénsia, no mobiliza apoiu internasionál, buat sira-ne’e hotu kontribui ba rezultadu no prosesu tranzisaun Timor Leste ba independénsia.

Durante prosesu referendu 1999 iha Timor Leste, mídia oioin hasoru ameasa no atake, liuliu hosi grupu pro-Indonézia ne’ebé rejeita rezultadu referendu. Mídia internasionál sira hanesan BBC no CNN hetan ameasa tanba sira nia kobertura ne’ebé destaka violénsia no tensaun. Jornalista hosi mídia ida-ne’e dalabarak sai alvu ba intimidasaun no atake hosi milísia pro-Indonézia sira.

Mídia lokál Indonézia nian mós hasoru ameasa. Jornál sira hanesan Jurnal Nasional no Kompas hetan presaun no violénsia hasoru sira nia jornalista sira ne’ebé fó sai kona-ba situasaun iha Timor Leste. Ameasa ida ne’e reflete risku a’as ne’ebé jornalista hasoru bainhira hato’o notísia iha konflitu ne’ebé la’o hela nia leet.

relavante