LAT Orienta Apoiante Vota Ho Konsiénsia, Horta-Lú Olo Simu Mensájem

LAT ne'ebe kaer mikro // Foto : G-RTV.com
banner 120x600
163 Views

Jornalísta : Júlio Sónia Paixão //

G-RTV.com (Dili) : Tenente Jenerál Reformadu, Lere Anan Timur (LAT) hamutuk ho ekipa sussesu, halao konferénsia imprensa hodi hato’o nia pozisaun konabá eleisaun segunda volta nian.

banner 325x300

Iha konferénsia imprensa, Jenerál Reformadu ne’e hateten katak nia fó liberdade ba nia apoiante hamutuk 49.314 (%7,6) atu hili tuir Konxiénsia.

“Ha’u FRETILIN, foin dadaun ha’u nia apoiante sira mai husi partidu hotu-hotu inklui FRETILIN no organisaun massa nune’e ho konsiénsia mak sei rekomenda atu hili, ha’u hili ema ne’ebé komunga ha’u nia prinsípiu diálogu hakotu krizi no hatoku ímpase polítika iha ita nia rai laran tamba krizi barak mak akontese iha ita nia rai laran”, Dehan Lere iha konferénsia imprensa ne’ebé hala’o iha sede nasionál kandidatura LAT, Dili, 29/03/2022.

Konabá deliberasaun husi CCF, LAT hatete katak nia seidauk iha kontaktu offisiál husi estrutura partidu FRETILIN atu esklarese tambá assuntu balun ne’ebé deskereve iha karta deliberasaun, Lere dúvida.

Tamba ne’e, nia sei buka dalan atu hasoru malu ho Sekretáriu Jerál FRETILIN, Mari Alkatiri atu esklarese dúvida nune’e bele iha resposta atu tulun nia hodi konsentra liu tan ba vida partidu.

Eis-kandidatu Prezidente Repúblika 2022-2027, ho númeru sorteiu 8, la haluha fó mós nia  agradesimentu tomak bá nia veteranu, jerasaun reziténsia, jerasaun patriota, faluk, oan-kiak , ain-tanan sira, espesiál liu militante partidu Fretilin ne’ebé konsidera nafatin nia hanesan lideransa no aman ida  atu lori nia plataforma polítika no intensaun di’ák atu lori valór libertasaun FRETILIN nian ba povu doben ida ne’e.

Entretantu, veteranu ne’e mós fó nia parabéns ba kandidatu nain rua ne’ebé hakat ona bá segundu-volta no fó mós mensájem.

“Ha’u fó parabéns ba kandidatu nain rua (Horta-Lú Olo) ne’ebé tama ona ba segunda volta, povu fó ona konfiansa ba imi, hau nia mensájem ba imi katak imi mós iha responsabilidade ba povu ida ne’e hodi hala’o kampaña ho di’ák atu konsentra de’it oinsa imi sei  alkansa imi nia vizaun iha tinan lima oin mai, mantem  diálogu, no mantem  prátika polítika ne’ebé kondizivu ba unidade, páz no stabilidade”, espressa LAT.

Nia hatutan tan, fó agradese ba nia ekipa sussesu hotu-hotu tamba sira hotu hakat liu situasaun ne’ebé difísil liu-liu ekipa fiskais sira atravesa difikuldade no problema oin-oin tamba domin sira tenki mantem  nafatin prinsípiu la’ós sai aikakeu.

(REMATA)

relavante