G-RTV. Com (Dili) : Tinan 22, komemora loron konsulta popular ne’ebé akontese iha loron 30 fulan agustu tinan 1999 hodi determina povu no rai Timor Leste sai nasaun ida independénte.
Nune’e, haree bá kotuk, diplomata senior José Luis Guterres fo relebra fali iha tinan 22 liu bá, forsa ne’ebé lori Timor to’o iha referendum la’ós mai husi ema ida ka rua nia kontribuisaun maibé entidade relevante sira hotu.
‘’Ita hare ba kotuk, kontribuisaun ne’ebé lori ita to’o iha referendum ne’e, labele haluha moos servisu ne’ebé mai husi ita nia rezisténsia armada, lideransa ne’ebé di’ák sira, rezisténsia klandestina no diplomátiku sira no espesialmente bá povu tomak nia kontribuisaun atu referendum ne’e bele akontese’’. Tenik diplomata veteranu ne’e, liu husi telefone bá G-RTV, Segunda ne’e.
Nia reforsa tan, akordu loron 5 Fulan Maiu tinan 1999 loke dalan bá realizasaun konsulta popular no loron rua tuir mai, Timor Leste hetan apoiu mundu Internasionál liu husi rezolusaun 12/36 ONU nian hodi fó konfiansa bá forsa UNAMET atu organiza konsulta popular ka referendum ne’e.
‘’Antes ita to’o iha referendum, iha Nova Iorke (Amérika), akordu loron 5 fulan Maiu 1999, entre Portugál no Indonézia ne’ebé assina atu fó dalan bá ita atu bele to’o iha referendum, maibé hafoin ida ne’e, iha loron 7 fulan Maiu 1999, konsellu serguransa ONU halo rezolusaun12/36 ho unanimidade atu apoiu akordu loron 5 Maiu, no atu fo dalan hodi ONU liu husi UNAMET atu organiza referendum ne’e’’. reforsa fundadór partidu FRENTE-MUDANSA ne’ebé koñesidu ho naran LUGU.
Maibé antes ne’e, iha tinan 1982, ONU iha ona rezolusaun atu loke dalan bá Timor Leste nia problema, ho rezolusaun ne’e, husu atu sekretáriu jerál ONU inisía prossesu ne’e.
‘’Iha tinan 1982, rezolusaun 30/36 assembleia jerál ONU, loke dalan atu husu bá sekretáriu jerál bodi inisía prossesu ukun-an nian liu husi Portugál no Indonézia atu rezolve problema Timor nian ne’ebé hetan aseitasaun husi komunidade internasionál’’. Lugu Haktuir.
Bainhira hatan konabá orientasaun servisu diplomata sira iha rai-liur antes tama bá realizasaun konsulta popular, LUGU esplika katak orientasaun hotu mai husi komandu bá Luta nian mak Xanana Gusmão.
‘’Orientasaun ba servisu iha diplomata, serteja katak mai husi Xanana Gusmão, direta no indireta, maske dúvida mosu iha komunidade internasionál konabá seguransa durante prossesu votasaun nian, maibé Xanana Gusmão konsidera oportunidade referendum ne’e únika no la fasil atu akontese, nune’e ita bá oin to’o rezultadu referendum’’. Esplika fontes ne’e.
Diplomata sira ne’ebé iha rai liur durante 1975-1999, sente orgulluno iha esperansa bo’ot, referendum ne’e Timor sei manan tambá mehi naruk sai realidade.
‘’Ami diplomata iha konfiansa bá povu Timor nune’e ami iha esperansa katak ita sei manan, no ikus mai kontente tambá mehi naruk ida sai realidade desde tempu bei-ala sira hasoru koloniál’’. Espressa Eis-Ministru Negósiu Estranzéiru ne’e.
Lia-menon ne’ebé fundadór estadu ne’e hato’o katak bá jerasaun foun sira kaer metin ukun-rasik-an, lori povu tomak atu moris di’ák bá oin liu husi laran metin bá kultura, bá reliziaun maske jerasaun foun estuda iha rai-barak.
Entertantu,bá tinan ida ne’e, loron importante ne’e la selebra hanesan babain tambá iha situasaun pandemia COVID-19 ne’ebé limita atividade hotu iha rai-laran no rai-liur.
Jornalista : Arménio.
Editór : Ekipa G-RTV.